Monday, 16 January 2017

Monite 16 Sanuali, 2017

NOM 32:33-42 ; EKI 23:13 ; TEUT 3:12-17 ; SIOS 12:6 ; 1 KAL 2


Nomipa 32:33-42
"33Pea foaki ‘e Mōsese kiate kinautolu, ki ha‘a Kata, pea ki ha‘a Lūpeni, pea ki he vaeua ‘o e matakali ‘a Manase foha ‘o Siosifa, ‘a e pule‘anga ‘o Sīhoni ko e Tu‘i ‘Āmoli, pea mo e pule‘anga ‘o ‘Oki ko e Tu‘i Pēsani, ‘a e fonua, ‘io, hono ngaahi kolo na‘e tu‘u ‘i he ngaahi feitu‘u, ‘a e ngaahi kolo ‘o e fonua na‘e tu‘u takatakai ki ai. 34Pea langa ‘e ha‘a Kata ‘a Tīponi, mo ‘Ataloti, mo ‘Aloeli; 35mo ‘Ataloti-sofani, mo Siasea, mo Siokipeha; 36mo Pete-nimila, mo Pete-hālani: ko e ngaahi kolo ‘aa‘i, mo e ngaahi loto‘ā manu. 37Pea langa ‘e ha‘a Lūpeni ‘a Hesiponi mo ‘Eleale, pea mo Kiliataimi; 38pea mo Nipo, pea mo Peali-meoni (ka na‘e liliu honau hingoa), pea mo Sīpima; pea nau fakahingoa fo‘ou ‘a e ngaahi kolo na‘a nau langa. 39Pea ‘alu ‘a e hako ‘o Mākili foha ‘o Manase ki Kiliati, ‘o nau puke ia, ‘o nau kapusi ‘a e kau ‘Āmoli na‘e ‘i ai. 40Pea foaki ‘e Mōsese ‘a Kiliati kia Mākili ko e hako ‘o Manase, pea na‘a ne nofo ai. 41Pea ko Siaili ko e hako ‘o Manase na‘a ne ‘alu ‘o puke hono ngaahi kolo, pea ne fakahingoa kinautolu ko e ‘ū-vilisi-‘o Siaili. 42Pea ‘alu ‘a Nopa, ‘o puke ‘a Kēnati mo hono ngaahi kolo fakaongo, pea ne fakahingoa ia kiate ia, ko Nopa."

Ekisoto 23:13
"13Pea ko e me‘a kotoa pē kuo u lea‘aki kiate kimoutolu te mou tauhi ia: pea ko e hingoa ‘o e ngaahi ‘otua kehe ‘oua te mou momo‘i takua; ‘oua na‘a ongona ha me‘a pehē mei homou ngutu."

Teutalonome 3:12-17
"12Pea ko e fonua ko ia na‘a tau huufi ‘i he taimi ko ia; mei ‘Aloeli, ‘a ia ‘oku ‘i he Tele‘a ‘o ‘Alanoni, mo e vaeua ‘o e fonua mo‘unga ‘o Kiliati, mo hono ngaahi kolo, na‘a ku tuku ki ha‘a Lūpeni pea mo ha‘a Kata: 13pea ko hono toe ‘o Kiliati mo Pēsani kātoa, ‘a e pule‘anga ‘o ‘Oki, na‘a ku tuku ki he vaeua ‘o e matakali ‘o Manase; ‘a e feitu‘u kotoa ‘o ‘Ākopa, ‘io, ‘a Pēsani kātoa. 14(‘Oku ui ia ko ha fonua Lifaimi. Ko Siaili ko e hako ‘o Manase na‘a ne puke ‘a e feitu‘u kotoa ‘o ‘Ākopa, ‘o a‘u ki he kau‘ā ‘o ha‘a Kēsuli mo ha‘a Ma‘aka; pea ne ui ki ai, ki Pēsani, ‘a hono hingoa ‘o‘ona, ko e ‘ū-vilisi-‘o-Siaili, pea talu ai pē.) 15Pea na‘a ku tuku ‘a Kiliati kia Mākili. 16Pea na‘a ku ‘atu ki ha‘a Lūpeni mo ha‘a Kata mei Kiliati ‘o a‘u ki he Tele‘a ‘o ‘Alanoni, ‘a e loto tele‘a mo e tafafonua ‘o a‘u foki ki Siapoki vaitafe, ko e kau‘ā ‘o ha‘a ‘Āmoni; 17mo e ‘Alapā foki, mo Soatani, mo e tafafonua mei Kineleti ‘o a‘u ki he tahi ‘o e ‘Alapā, ‘a e Tahi Māsima, ‘a e talalo ‘o e ngaahi lauua ‘o Pīsika ‘i hahake."

Siosiua 12:6
"6Na‘e taa‘i kinaua ‘e Mōsese ko e Sevāniti ‘a Sihova, pea mo ha‘a ‘Isileli: pea na‘e foaki ia ‘e Mōsese ko e Sevāniti ‘a Sihova ki ha‘a Lūpeni, mo ha‘a Kata, mo e vaeua ‘o e matakali ‘o Manase, mo‘onau tofi‘a."

Ko e ongo matakali ʻo Katá mo Lupení pea moe vaeua ʻo e matakali ʻo Manasé naʻe foaki ange ʻe Mosese ʻa e puleʻanga ʻo Sihani, ko e Tuʻi ʻAmolí pea mo e puleʻanga ʻo ʻOkí, ko e Tuʻi Pesaní. Naʻa nau fai leva ʻa e ngāue ki ai. 1. Naʻa nau hanga ʻo langa ʻa e ngaahi koló mo monomono. 2. Naʻa nau hanga ʻo fetongi honau ngaahi hingoá koeʻuhi ko e ngaahi hingoa, ʻaitoli ia. Ko e Pealí mo e Nipó ko e hingoa ia ʻo e ongo ʻotua ʻaitoli pea naʻe tapui ia ke leaʻaki. Ko e Pealí naʻe taʻofi ia ʻe he ʻOtuá ʻi hono leaʻakí (Hos 2:17).3. Ko e ngaahi matakali ko ení, koe ʻuluaki mavahe eni mei ʻIsilelí. Pea naʻe taki popula kinautolu ʻe he kau ʻAsiliá kimuʻa ʻi he ngaahi matakali kehe (2 Tuʻi 15:29) ʻo ʻIsilelí. He koe ngaahi matakali ʻo Kata mo Lupení mo e konga ʻo Manasé naʻe fakakakato taʻekakato ʻa honau moʻua ki he toenga ʻo e fānau ʻo ʻIsilelí he koʻenau kau atu pē ki he ngāue ʻa e ʻOtuá mo hono taki atu ʻe Sihova ʻa e kongakaú ko ʻenau tōtōivi ke nau maʻu fakamālohi ʻa Kiliati ko honau tofiʻa, pea ke nau mavahe mo honau fanga tokouá ʻi he ngaahi fepaki ʻo e kahaʻú. Lolotonga iá ʻoku tuku pē ʻenau falalá ʻakinautolu ki he faingofuá mo e tuʻumālié. ʻOku totonu ke ʻai ia ki heʻetau fakakaukaú mo ʻetau moʻuí lolotonga ʻoku tau fekumi ki hotau tofiʻa ʻi he puleʻanga ʻo e ʻOtuá, kuo pau heʻikai ke tau sio pē ki he ngaahi meʻa fakaongo fakalaumalie ʻo e siasi ʻo e ʻEikí he ko e feohi ʻa e kau maʻoniʻoní ʻo fou ʻi he Kosipeli taʻengata ʻo Kalaisí, ʻoku taha ʻa e memipa kotoa pē ʻo e familí ʻo Hevani mo māmani, pea mo Kalaisi, ʻo taha ʻi hono fakaofo ʻo e moʻuí mo taha ʻi hono taumuʻá, ʻa ē ʻoku ʻiloa ko e kau muimui ʻo Sīsū Kalaisí he kuo nau taha pē ʻi he ʻenau tui falala kia Kalaisi mo ʻene ngāue fakamoʻui ʻi he kolosí ʻikai ha mavahevahe.

No comments:

Post a Comment