Teutalonome 12:20-25
"20Ka faifai pea toloaki ho kau‘ā ‘e Sihova ko ho ‘Otua, ‘o hangē ko ‘ene folofola kiate koe, pea te ke pehē, Ka u kai kakano, koe‘uhi ‘oku holi ho loto ke kai kakano; te ke kai kakano pē, pe ko e hā ‘a e me‘a ‘oku holi ho loto ki ai. 21Ka ‘oka mama‘o fau ‘a e potu kuo fili ki ai ‘e Sihova ko ho ‘Otua ke ‘ai ki ai hono huafa, pea te ke tāmate‘i ha me‘a mei ho‘o monumanu, ‘a ia kuo foaki ‘e he ‘Eiki kiate koe, ‘o hangē ko ‘eku tu‘utu‘uni atu, pea te ke kai ‘i ho loto kolo, ‘o hangē ā ko e holi ‘a ho loto. 22‘O hangē ‘oku kai ‘a e kaseli mo e tia, ‘e pehē ho‘o kai ia; ‘e kai ai ‘a e ta‘ema‘a mo e ma‘a fakatou‘osi. 23Kae sinoeme‘a ke pau ho loto ke faka‘ehi‘ehi mei he kai toto: he ko e toto ko e mo‘ui ia; pea ‘oku tapu ho‘o kai ‘a e mo‘ui mo e kakano. 24‘E ‘ikai te ke kai ia; te ke lilingi ia ki he kelekele ‘o hangē ko e vai. 25‘Oua te ke kai ia; koe‘uhi ke ke tu‘umālie, pea hili ia pea tu‘umālie mo ho‘o fānau, ‘i ho‘o fai ‘a e me‘a ‘oku totonu ‘i he ‘ao ‘o Sihova."
Teutalonome 4:4
"4Ka ko kimoutolu na‘e pīkitai kia Sihova ko homou ‘Otua ‘oku mou mo‘ui kotoa pē he ‘aho ni."
Teutalonome 11:24
"24‘Ilonga ha potu ‘e tu‘u ai homou ‘aofiva‘e ‘e ‘omoutolu ia: te mou fai mei he Toafa mo Lepanoni, mei he Vaitafe, ‘a e vaitafe ko ‘Eufaletesi,"
Senesi 15:18
"18‘I he taimi ko ia na‘e fai fuakava ‘e Sihova mo ‘Epalame, ‘o pehē, Kuo u ‘atu ki ho hako ‘a e fonua, ko eni, mei he vaitafe ‘o ‘Isipite ‘o a‘u ki he vaitafe lahi ko ‘Eufaletesi"
Levitiko 17:11,14
"1He ko e mo‘ui ‘a e kakano ‘oku ‘i he toto: pea kuo u tuku ia ma‘amoutolu ki he ‘ōlita, ke fai‘aki ‘a e fakalelei ma‘a ho‘omou mo‘ui: he ko e toto ia ‘oku ne fakalelei, koe‘uhi ko e mo‘ui ia. 14He ko e me‘a ki he mo‘ui ‘a e kakano kehekehe, ko hono toto ko ‘ene mo‘ui pē ia: ko ia na‘a ku pehē ai ki ha‘a ‘Isileli, Ko e toto ‘o e sino kehekehe ‘oku tapu ke mou kai: he ko e mo‘ui ‘o e sino kehekehe ko e toto ia: ko ia ‘oku ne kai ia ‘e tu‘usi"
KO HONO TOLOAKI PE FAKALAHI ʻE SIHOVA HO KAUʻAÁ. Naʻe fakamamafaʻi ʻe Mosese ʻa e lahi ʻa e ngaahi tapuaki ʻa e ʻOtuá ki hono kakaí. Ko e fonua naʻe fu’u lahi ia ki he kakai tokolahi, ʻi heʻenau toutou fononga ki he feituʻu kuo fili ki ai ʻa e ʻOtuá, ke tuʻu ai hono huafá, pea naʻe ʻilo “ko e senitā toputapu”. Pea taʻemalava ke ke fononga ki ai ʻa e tokotaha ʻo e kakaí. Pea ʻi he keisi ko ení, naʻe fai leva ʻa e tokonaki, ko e fakafiefia, ko e kai kakano pe ʻi honau takitaha ʻapi. He ko e taimi naʻa nau ʻi he toafá, naʻe ʻikai ke nau kai ha kakano ʻo ha faʻahinga monumanu, pe, naʻe ngāueʻaki ʻi he feilaulaú, ka ko e monumanu pē naʻe tamateʻi ʻi he matapā ʻo e tapanekalé, pea ko e konga ia ai, naʻe ʻoatu ia ki he ʻOtuá, ko e feilaulau ʻofa. Ka ʻi he’enau haʻu ki Kenaní, pea koeʻuhi ko e mamaʻo ʻa e Tapanekalé ki he tokolahi, naʻe pau ai ke fai ʻa e tamate manu ʻo hangē ko ia kuo tau lave ki aí.
Ko e taha ʻo e fakatokanga ki ʻIsilelí, kuopau heʻikai ke nau kai toto. ʻI he taimi ko ē ʻoku ʻikai ke ʻomai ai ʻa e toto ki he ʻolitá ʻo lilingi ai ʻi he ʻao ʻo Sihová, he ko e totó ko e moʻui, pea ʻoku kau ia ki ai, pe ko e meʻa ia ʻa e ʻOtuá, kuopau ke nau lilingi ʻa e totó ki he kelekele, ʻo ʻikai ko e meʻa ia ʻakinautolu, ke fakamoʻoni ko e meʻa ia ʻa e ʻOtuá, ʻokú ne foaki ʻa e moʻuí, ko e fakalelei kiate ia, ʻokú ne tukuange ʻa e moʻuí ke mole. Sio ki he fakatokanga ʻia Levitiko 7. Pe ko ʻetau kai, pe ko ʻetau inu, pe ko e hā pe ʻa e meʻa ʻoku tau faí, kuo fekauʻi kitautolu ke tau fai kotoa pe, ke langilangiʻia ʻa e ʻOtuá. Pea kuopau ke tau fai kotoa pe ia, ʻi he huafa ʻo e ʻEiki, ko Sīsū Kalaisí, ke ʻoatu ʻa e fakamālō ki he Tamaí ʻo fou ʻia Kalaisi. ʻIo, ko e moʻui ʻoku tau faí ko e meʻa ia ʻa e ʻOtuá, pea ʻoku ʻikai ke tau kau ai, ka ʻoku fakafou mai ia ʻi heʻetau tui kia Sīsū KAlaisi, pea mo e foaki moʻui naʻá ne fai ʻi he funga kolosí pea ke fai ʻa e moʻui ko iá ʻia Kalaisi, ke langilangi ai ʻa ʻetau Tamai ʻoku ʻi Hevaní
Senesi 15:18
"18‘I he taimi ko ia na‘e fai fuakava ‘e Sihova mo ‘Epalame, ‘o pehē, Kuo u ‘atu ki ho hako ‘a e fonua, ko eni, mei he vaitafe ‘o ‘Isipite ‘o a‘u ki he vaitafe lahi ko ‘Eufaletesi"
Levitiko 17:11,14
"1He ko e mo‘ui ‘a e kakano ‘oku ‘i he toto: pea kuo u tuku ia ma‘amoutolu ki he ‘ōlita, ke fai‘aki ‘a e fakalelei ma‘a ho‘omou mo‘ui: he ko e toto ia ‘oku ne fakalelei, koe‘uhi ko e mo‘ui ia. 14He ko e me‘a ki he mo‘ui ‘a e kakano kehekehe, ko hono toto ko ‘ene mo‘ui pē ia: ko ia na‘a ku pehē ai ki ha‘a ‘Isileli, Ko e toto ‘o e sino kehekehe ‘oku tapu ke mou kai: he ko e mo‘ui ‘o e sino kehekehe ko e toto ia: ko ia ‘oku ne kai ia ‘e tu‘usi"
KO HONO TOLOAKI PE FAKALAHI ʻE SIHOVA HO KAUʻAÁ. Naʻe fakamamafaʻi ʻe Mosese ʻa e lahi ʻa e ngaahi tapuaki ʻa e ʻOtuá ki hono kakaí. Ko e fonua naʻe fu’u lahi ia ki he kakai tokolahi, ʻi heʻenau toutou fononga ki he feituʻu kuo fili ki ai ʻa e ʻOtuá, ke tuʻu ai hono huafá, pea naʻe ʻilo “ko e senitā toputapu”. Pea taʻemalava ke ke fononga ki ai ʻa e tokotaha ʻo e kakaí. Pea ʻi he keisi ko ení, naʻe fai leva ʻa e tokonaki, ko e fakafiefia, ko e kai kakano pe ʻi honau takitaha ʻapi. He ko e taimi naʻa nau ʻi he toafá, naʻe ʻikai ke nau kai ha kakano ʻo ha faʻahinga monumanu, pe, naʻe ngāueʻaki ʻi he feilaulaú, ka ko e monumanu pē naʻe tamateʻi ʻi he matapā ʻo e tapanekalé, pea ko e konga ia ai, naʻe ʻoatu ia ki he ʻOtuá, ko e feilaulau ʻofa. Ka ʻi he’enau haʻu ki Kenaní, pea koeʻuhi ko e mamaʻo ʻa e Tapanekalé ki he tokolahi, naʻe pau ai ke fai ʻa e tamate manu ʻo hangē ko ia kuo tau lave ki aí.
Ko e taha ʻo e fakatokanga ki ʻIsilelí, kuopau heʻikai ke nau kai toto. ʻI he taimi ko ē ʻoku ʻikai ke ʻomai ai ʻa e toto ki he ʻolitá ʻo lilingi ai ʻi he ʻao ʻo Sihová, he ko e totó ko e moʻui, pea ʻoku kau ia ki ai, pe ko e meʻa ia ʻa e ʻOtuá, kuopau ke nau lilingi ʻa e totó ki he kelekele, ʻo ʻikai ko e meʻa ia ʻakinautolu, ke fakamoʻoni ko e meʻa ia ʻa e ʻOtuá, ʻokú ne foaki ʻa e moʻuí, ko e fakalelei kiate ia, ʻokú ne tukuange ʻa e moʻuí ke mole. Sio ki he fakatokanga ʻia Levitiko 7. Pe ko ʻetau kai, pe ko ʻetau inu, pe ko e hā pe ʻa e meʻa ʻoku tau faí, kuo fekauʻi kitautolu ke tau fai kotoa pe, ke langilangiʻia ʻa e ʻOtuá. Pea kuopau ke tau fai kotoa pe ia, ʻi he huafa ʻo e ʻEiki, ko Sīsū Kalaisí, ke ʻoatu ʻa e fakamālō ki he Tamaí ʻo fou ʻia Kalaisi. ʻIo, ko e moʻui ʻoku tau faí ko e meʻa ia ʻa e ʻOtuá, pea ʻoku ʻikai ke tau kau ai, ka ʻoku fakafou mai ia ʻi heʻetau tui kia Sīsū KAlaisi, pea mo e foaki moʻui naʻá ne fai ʻi he funga kolosí pea ke fai ʻa e moʻui ko iá ʻia Kalaisi, ke langilangi ai ʻa ʻetau Tamai ʻoku ʻi Hevaní
No comments:
Post a Comment